Vzhľadom na medializované informácie, ktoré sa skreslene odvolávajú na môj súhlas s predloženou novelou Trestného zákona, zaoberajúcou sa tzv. dekriminalizáciou drog, považujem pre verejnosť za potrebné jasne sformulovať moju pozíciu. Nie som autorom uvedenej novely, ani som ju neinicioval. Materiál bol vypracovaný skupinou odborníkov z tzv. silových rezortov, Ministerstva spravodlivosti SR (gestora zákona) , Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR. Bol som len prizvaný spolu s ďalšími expertmi Ministerstva zdravotníctva SR do pracovnej skupiny, ktorá o návrh u diskutovala. Vznesených bolo k nemu zo zdravotníckeho aspektu viacero pripomienok. Okrem jedného odporúčania týkajúceho sa vyšetrenia a prípadnej liečby mladistvých užívateľov, neboli v návrhu zohľadnené pripomienky, ktoré pokladám za podstatné, a pre ktoré som sa s ním nestotožnil. Za vysoko problematické vidím navrhované stanovenie hraníc pre minimálne množstvá drog, podľa ktorých by sa malo určiť či sa jedná o trestný čin. V navrhovanej úprave mi chýbajú dostatočné kompenzačné preventívne a liečebné opatrenia, aby sa okrem pokuty, či trestu prichyteným užívateľom aj pomohlo. Chýba tiež ekonomická analýza dopadov s predpokladanou potrebou navýšenia kapacít do liečebno – preventívnej oblasti, vrátane
navýšenia financií. Nedostatočná pozornosť bola venovaná porovnaniu rôznych modelov dekriminalizácie vo svete a ich rozdielnym výsledkom. Upozornili sme i na skutočnosť,že súčasťou procesu tvorby novely mala byť tiež široká celospoločenská diskusia. Opakovane som sa v médiách vyjadril, že v súlade s odporúčaním Úradu pre drogy a kriminalitu OSN, Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť, ako i na základe vlastnej bohatej praxe s ľuďmi, ktorí majú problém s drogami, nie som za ich kriminalizáciu len preto, že sú užívateľmi. Pred trestným stíhaním je ľudské a medicínsky potrebné dať prednosť liečbe, nakoľko drogová závislosť je chorobou mozgu, ktorá sa spravidla začína rozvíjať po užívaní v dospievaní, kedy je obmedzená
schopnosť tento proces bez pomoci zastaviť. Zdôrazňujem, že nie som kompetentný súhlasiť, či nesúhlasiť s návrhom novely. Je to kompetencia a zodpovednosť politická. Odborný zdravotnícky aspekt je len jedným, hoci by mal byť v tomto kontexte kľúčovým. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zdravotnícky prístup v príprave návrhu novely, v jej súčasnej podobe, nebol určujúcim.
MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc